Okuláre
Huygens
Huygensov okulár má oproti ostatným tú zvláštnosť, že jeho predmetové ohnisko leží vo vnútri. Takže jeho prvá šošovka slúži ako kolektiv, ktorý zmenší obraz vytvorený objektívom a zobrazuje ho do predmetového ohniska očnej šošovky. Touto pozorujeme daný obraz ako lupou. Tento okulár je veľmi rozšírený vďaka výrobnej nenáročnosti. Používa sa so spojením s achromatickými objektívmi. Určitého malého zlepšenia korekčného stavu tohto okuláru by bolo možné dosiahnuť malými zmenami v lámavostiach, hrúbkach a prehnutím oboch šošoviek, alebo zmenou optických skiel. Zmeny sú nepodstatné. Vzdialenosť výstupnej pupily od okuláru je cca 0,3 * f okuláru. Zorné pole 40° a skreslenie 4,5%.
Ramsden
Je tvorený dvomi plankonvexnými šošovkami, ktoré sú obvykle rovnakej lámavosti a uložené konvexnými stranami k sebe. Predmetové ohnisko okuláru pri korekcii farebnej chyby veľkosti vychádza totožné s prvou plochou, čo sa prakticky nerobí, takže sa táto podmienka mierne nedodržuje a F aj F´ sú vonku zo sústavy. Použitie tohto okuláru je podobné ako u Huygensovho typu. Výstupná pupila je vo vzdialenosti 0,25 - 0,3 * f okuláru. Zorné pole je 40° a skreslenie je 3%.
Kelner
Je to vlastne Ramsdenov okulár s achromatickou očnou šošovkou, formou tmeleného dubletu. Prvý člen nôže byť plankonvenxný, symetricky bikonvexný, všeobecne bikonvexný, alebo dokonca meniskový. Použitie tmeleného dubletu viedlo k podstatnej redukcii otvorovej chyby aj farebným chybám. Pre dobrú korekciu aberácií, pri relatívne jednoduchej stavbe, je tento okulár veľmi rozšírený. Výstupná pupila je ešte viac vysunutá ako u Ramsdenovho typu, čo je vhodnejšie pre polohu oka pri pozorovaní. Zorné pole je využiteľné až do 50°, pri skreslení 3.7%.
Abbe "otroskopický"
Tento okulár je nazývaný ortoskopickým preto, že by mal mať výrazne redukované všetky aberácie a hlavne skreslenie. Skladá sa z tmeleného tripletu s výhodou symetrie a z plankonvexnej spojky. Ku skresleniu u okulárov, vďaka ich asymetrickému charakteru zobrazenia, je korekcia skreslenia pomocou guľových plôch nemožná, čo najviac vystupuje u širokouhlých okulárov. Nepríjemne sa tu prejavujú aj farebné variácie skreslenia a astigmatizmus, ako aj aberácie vyšších rádov. Tieto vady je možné korigovať zavedením asférickej plochy (sklo - vzduch), obvykle tvaru paraboloidu, čo umožní aj zväčšenie zorného poľa až na (80 - 100)°.Pomocou asférickej plochy je možné odstrániť aj otvorovú chybu vo výstupnej pupile. Výhodou tohto okuláru je kvalitné zobrazenie, ale aj možnosť zväčšiť zorné pole asférickou plochou. Ďalšia výhoda je aj vzdialená poloha výstupnej pupily až 0,8 * f okuláru, čo umožňuje konštruovať tento okulár pre veľké zväčšenia.
Plössl
Skladá sa z dvoch rovnakých dubletov privrátených spojkami k sebe. Niektoré modifikáce majú rovnakú orientáciu dubletov. Technologická a ekonomická výhodnosť tejto konštrukcie je zrejmá. Tento okulár má veľmi dobrú korekciu otvorovej aj farebnej vady. Jeho hlavnou prednosťou je pomerne veľká vzdialenosť výstupnej pupily od poslednej plochy. Je to približne 0,8 f okuláru, čo je príjemné pre pozorovanie, a preto sa používa aj pre puškové zameriavače. Vzhľadom na to že má malý počet rozhraní (sklo - vzduch), dáva podobne ako, ortoskopický okulár kontrastný obraz. Zorné pole dáva aj viac ako 40°.
Castel ED
Je 6 členný okulár rozdelený do štyroch skupín. Prvá časť je achromatická Barlowka, potom následuje Kőning okulár, kde je stredný člen stmelený. Napriek svojej veľkosti má 50° zorné pole s jednotným 20mm priemerom výstupnej pupily a 20mm vzdialenosťou očnej pupily, čo výrazne spríjemňuje pozorovanie, pretože oko je dostatočne ďaleko od očnej šošovky. Veľmi dobre sa osvedčil, nakoľko je možné rýchle vyhľadanie nebeských objektov. Achromatické a sférické chyby na kraji sú pre oči nepostrehnuteľné. Naparovanie viacerích antireflexných vrstviev je riadené elektronicky, čím je zabezpečené verné podanie farieb. Toto dovoľuje použiť okulár aj pri veľkých zväčšeniach.
Super Wide Angles
Tieto 6-členné okuláre, so svojím 67° poľom, ponúkajú skvelý širokouhlý obraz. Sú ideálne pre pozorovanie hviezd, galaxií, a ostatných objektov. Ohnisková vzdialenosť poskytuje extrémne vysoké rozlíšenie a vysoký výkon pri pozorovaní Mesiaca a planét. Vinikajúce vlastnosti majú tieto okuláre aj v kombinácii s ďalekohľadmy vyžších svetelmosti ako je f5 alebo f4. Tu sú dopadajúce lúče dosť šikmé. Okuláre jednoduchšej konštrukcie tieto lúče nedokážu spracovať. Tomuto efektu pri tomto druhu okulárov nedochádza.
Ultra Wide Angles
Vrchol v moderných okulároch tvoria 8-členné širokouhlé okuláre, ktoré nám ponúkajú extrémne vysokú vernosť obrazu a kontrast cez úžasných 84° zdanlivého poľa.
Ďalekohľady
Newton
Už v roku 1768 zhotovil Newton zrkadlový ďalekohľad. Použil na to vyleštené kovové duté zrkadlo. Pretože obraz pozorovaného objektu bol vo vnútri tubusu, musel 45 stupňovým eliptickým zrkadlom vykloniť lúče mimo tento priestor. V mieste ohniskovej roviny je možné umiestniť okulár, fotoaparát ale aj kameru. Aby obraz nemal guľovú vadu je primárne zrkadlo zleštené z guly na parabolu. Obraz v ohnisku má astigmatizmus a kómu, ktorá je tým väčšia, čím je väčšia svetelnosť ďalekohľadu. Napriek tomu nemá žiadnu farebnú chybu. Tento ďalekohľad je aj v dnešnej dobe stále veľmi používaný a to hlavne pre priemery primárneho zrkadla väčšie ako 120mm, pretože je lacnejší ako šošovkové ďalekohľady.
Schmidt-Newton
Táto modifikácia bola vymyslená až po Schmidtovej komore. Aj tu je primárne zrkadlo guľové a korekčná šošovka odstraňuje kómu a astigmatizmus. Zorné pole je veľké a zaťažené iba malou farebnou chybou od korekčnej dosky, pretože ňou prechádzajúce lúče sú rozložené na jednotlivé farby. Výhodou je to že sekundárne zrkadlo sa môže prichytiť na korekčnú dosku, takže nieje potrebné robiť osobitníý držiak. Toto sa veľmi nepoužíva, pretože je lacnejšie kúpiť kóma korektor, ktorý sa umiestňuje pred okulár.
Cassegrain
Tu je oproti Newtonovému ďalekohľadu tá zmena, že obraz nieje odklonený na bok, ale stále zostáva na osi. Je výrazne katší, lepšie prenosný. Primárne zrkadlo má veľmi krátke ohnisko a teda veľkú svetelnosť približne od 1:1 využívaná skôr pri fotokomorách až po svetelnosť 1:5. Lúče odrazené od tohto zrkadla smerujú na sekundárne zrkadlo. To už nieje sklopené, ale je kolmé na optickú os, a nieje ani rovinné ale vypuklé. Tak že sa ohnisková vzdialenosť predĺži a z ďalekohľahu lúče vystúpia otvorom v hlavnom zrkadle. Výsledná svetelnosť tohto ďalekohľadu je potom v rozsahu 1:6 až 1:18. Závisí to od toho aká je svetelnosť primárneho zrkadla a aké je predĺženiesekundárneho zrkadla. Obraz ktorý dostaneme v ohnisku má nižšiu kómu aj astgmatizmus ako Newtonov ďalekohľad, pretože to čiastočne koriguje sekundárne zrkadlo. Primárne zrkadlo je parabolické a sekunárne je hyperbolické. Sú aj iné možnosti ako napríklad Dall-Kirkham, pri ktorom je sekundárne zrkadlo guľové a primárne má tvar splošteného elipsoidu. Pri Pressman-Camichel je zas primárne zrkadlo guľové a sekundárne má tvar vajčitého elipsoidu. U Ritchey-Chretien je primárne ajsekundárne zrkadlo hyperbolické. Pri týchto typoch musíme umiestniť dve tienidlá do tubusu, a to preto, aby nám parazitné lúče nemohli dopadnúť na ohniskovú rovinu, čím by nám znižovali kontrast obrazu.
Gregory
Je to ďalekohľad ktorí sa v astronómii veľmi nepouziva. Má krátku stavbu, aj keď o niečo dlhšiu ako Cassegrain daných parametrov, ale má väčšie centrálne tienenie. Jeho hlavnou výhodou je to že ako jeden z mála dáva vzpriamené obrazy objektov. Práve preto sa používa hlavne na pozorovanie terestriálnych objektov.
Na Schmidt
Je to vlastne kombinácia Newtonovho a Cassegrainovho ďalekohľahu. Primárne zrkadlo už nieje vŕtané, a lúče sú preto odklonené rovinným terciálom mimo tubus. Je tu možné použiť všetky typy ako u Cassegrain, Dall-Kirkham, Pressman-Camichel, ale aj najlepší Ritchey-Chretien. Nieje tu potrebné ani použitie tieniacich trubíc, pretože je tu použité sklopené zrkadlo. Nevýhodou je len to, že všetky plochy musia byť veľmi presne vyrobené, aby obraz nebol deformovaný.
Maksutov-Cassegrain
Ako vidíte už v názve, jedná sa o Cassegrain, ale koma a stigmatizmus je korigovaný silne zakriveným meniskom. Všetky plochy sú guľové a tie sú ľahko kontrolovateľné a presne vyrobiteľné. Meniskus je veľmi hrubý a dá sa povedať že jeho hrúbka je 1/10 priemeru primárneho zrkadla. A práve preto sa nepoužíva na priemery väčšie ako 200mm. Maksutovov ďalekohľad má vynikajúce zorné pole a farebná vada je len nepatrná, pretože meniskus má guľové plochy sústredné. Tienidlá sú tu opäť potrebné.
Schmidt-Cassegrain
Tak ak ako u Maksutov-Cassegran je primárne a sekundárne zrkadlo guľové a na miesto ťažkého menisku prišla asférická korekčná šošovka, ktorá je síce tenká a použitelná pre väčšie dalekohľady, ale vnáša do obrazu väčšiu farebnú aberáciu. Dá sa povedať že asférická šošovka je spojenie spojky a rozptilky dohromady. Je ale ťažké ju vyrábať, pretože sa musí sklo prehnúť a potom brúsiť takže hrozí riziko prasknutia a aj meranie kvality plochy je veľmi tažké.